Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách
Lekárske vedy
Facing the Changing Climate: Virome Analysis of Non-Native and Invasive Plant Species in Slovakia Using High-Throughput Sequencing
Lekárske vedy
Metabolizmus ako tajná zbraň v boji s rezistenciou nádorov semenníkov
Lekárske vedy
Role of non-coding RNAs in breast cancer patients
Lekárske vedy
Protective effect of isolated plant compound sulfuretin on renal cells.
Lekárske vedy
Toward Rapid Diagnostics: MS-Based Detection of Glycan and Lipid Biomarkers in Rickettsia akari and Coxiella burnetii
Lekárske vedy
Modification of T regulatory lymphocytes to enhance therapeutic potential in the treatment of multiple sclerosis
Lekárske vedy
Hypoxia bez hypoxie? Mechanizmy normoxickej stabilizácie HIF-1α v rezistentných TGCT
Lekárske vedy
Functional and molecular characterization of CRC cell lines after genetic editing of ALDH1A3
Lekárske vedy
Integration of Transcriptomic and Proteomic Approach to Better Understand Cisplatin Resistance in Bladder Cancer
Lekárske vedy
Methylation of the CA9 Gene and Its Role in Cancer Progression
Lekárske vedy
An Ex Vivo Microfluidic Tumor Slice Culture Approach for Advancing Immunotherapy in Pancreatic Cancer
Biologické a chemické vedy
RESTORE - Polymeric nanocarriers for neuroregeneration and safe systemic clearance
Biologické a chemické vedy
Vývoj biočipovej platformy na profilovanie glykánových štruktúr extracelulrárnych vezikúl v gestačnom diabete
Biologické a chemické vedy
EpCAM Aptasensor: A Novel Platform for Non-Invasive Cancer Cell Detection
Biologické a chemické vedy
Inovatívny prístup k syntéze selektívnych inhibítorov α-manozidáz na báze 5-substituovaných swainsonínov
Biologické a chemické vedy
Zvýšená fotoaktivita luminiscenčných komplexov irídia (III) v disperziách vrstevnatých kremičitanov: Identifikácia fotofyzikálnych procesov.
Biologické a chemické vedy
3D bioprinted hydrogels as an alternative strategy to microencapsulation of insulin-producing cells for diabetes treatment
Biologické a chemické vedy
Can yeast application modify the cell wall composition of maize plants exposed to drought stress?
Biologické a chemické vedy
Connections between yeast-produced metabolites and plant nutrient balance
Biologické a chemické vedy
ADARs in Action: Unveiling RNA Editing Mechanisms in Mobile Element-Rich Transcripts
Biologické a chemické vedy
The role of miRNAs in the response and resistance of leukemic cells to hypomethylating agents
Poľnohospodárske a veterinárne vedy
Vplyv benefičných elementov - melatonínu, selénu a spermidínu v rôznych aplikáciách na zvýšenie odolnosti Amaranthus cruentus Pribina voči stresu zo zasolenia
Poľnohospodárske a veterinárne vedy
Hybridization: a ‘double-edged sword’ for endemic plants?
Poľnohospodárske a veterinárne vedy
Neobjavená diverzita Afriky: moderná revízia vodných chrobákov podčeľade Elminae s využitím Nanopore NGS dát
Poľnohospodárske a veterinárne vedy
Prínos dát získaných na princípe občianskej vedy pre včasnú detekciu biologických invázií a efektívne mapovanie nepôvodných druhov
Poľnohospodárske a veterinárne vedy
Cytogenetická analýza repetitívnych sekvencií u pásomníc radu Caryophyllidea
Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre
Vedy o dejinách
People and Institutions of the Great Emigration (1831–1863): A Socio-Historical Study
Vedy o dejinách
Environmental and isotopic studies of material from a Lusatian culture cemetery in Žilina-Bytčica
Vedy o človeku a spoločnosti
Measuring Institutional Centralization in the Education of Political Elites: A Proof-of-Concept from the European Union
Vedy o človeku a spoločnosti
Does spacing and contradictions matter in learning? Exploring cognitive effects of conflicting information in multiple text reading.
Vedy o človeku a spoločnosti
The Plato - and Platonism - of Jan Patočka
Vedy o človeku a spoločnosti
Modelling Defense Spending in an Econometric Input-Output Framework
Vedy o človeku a spoločnosti
Advancing the Assessment of Mathematical Skills Through Application of Modern Psychometric Methods and Reaction Time Analysis: Exploring Links with Metacognition
Oddelenie vied o neživej prírode
Vedy o Zemi a vesmíre
Dopravná inklúzia na Slovensku: analýzy a riešenia
Vedy o Zemi a vesmíre
Vplyv mikroplastov na hydrofyzikálne vlastnosti pôdy a stresové reakcie poľnohospodárskych rastlín
Vedy o Zemi a vesmíre
Vyšetrovanie transportačných vlastností rezonancie 3:1 v strednom dennom pohybe s Jupiterom II
Matematicko-fyzikálne vedy
Electrostatic Effects of Freezing on Cell Membrane Stability: A New Perspective on Cryoinjury
Matematicko-fyzikálne vedy
Geometry of joint physical observable quantities and their correlations
Matematicko-fyzikálne vedy
REBCO masívne monokryštalické supravodiče s vyšším účinným prierezom pre supravodivý prúd
Technické vedy
Systematické štúdium vplyvu chemického zloženia na oxidačnú odolnosť vysoko-entropických karbidov
Technické vedy
Tuning the electrical properties of MoS₂ for high-performance supercapacitor application
Technické vedy
Self-Healing Concrete for Enhanced Carbon Capture and Storage
Technické vedy
Designing superconducting coils for electromagnetic propulsion systems
Technické vedy
Effect of Stabilizer Thickness on Filamented Superconducting REBCO Tape Stability
Technické vedy
Epitaxial layer overgrowth (ELOG) and slanted gate field plate technologies for Ga₂O₃ power-electronic devices
Technické vedy
Advanced heterostructures based on wide-bandgap semiconductors for radiation detector applications operating in harsh environments
Projekt sa zaoberá neuroterapeutickým využitím nanočastíc na báze polyoxazolínov, ktoré predstavujú triedu biokompatibilných a hydrofilných polymérov vhodných pre cielené dodávanie liečiv do organizmu. Prvá fáza projektu je zameraná na monitorovanie spôsobu, akým sú tieto častice odstraňované z tela – najmä či sa akumulujú v orgánoch, alebo sú kompletne vylučované obličkami po intranasálnom podaní. Druhá fáza sa zaoberá regeneráciou centrálnej nervovej sústavy (CNS) vďaka použitiu týchto nanonosičov so zapúzdrenou Chondroitinázou ABC. ChABC je enzým, ktorý podporuje regeneráciu CNS odbúravaním inhibičných zložiek extracelulárnej matrix v poškodenom nervovom tkanive. Cieľom projektu je získať informácie o bezpečnosti použitia polymérnej nanočastice prostredníctvom účinného vylučovania z organizmu a zároveň dosiahnuť funkčné zotavenie po akútnom poškodení CNS, pomocou cielenej mozgovej terapie. Náš projekt preto pomôže otvoriť nové možnosti pre neinvazívnu neuroregeneratívnu nanomedicínu.
Gestačný diabetes mellitus (GDM) patrí medzi najčastejšie tehotenské komplikácie, pričom jeho výskyt neustále narastá. Tento stav je spojený s významnými rizikami pre zdravie matky aj dieťaťa, a to počas gravidity aj v dlhodobom horizonte. Napriek tomu sú diagnostické metódy často zaťažené časovou náročnosťou, nepríjemnosťou pre pacientky a nedostatočnou štandardizáciou medzi populáciami. Projekt predstavuje alternatívny prístup, ktorý prepája pokročilé glykoprofilovanie s analýzou extracelulárnych vezikúl (EV) – nanoštruktúr prirodzene sa vyskytujúcich v biologických tekutinách, ktoré odrážajú aktuálny fyziologický alebo patologický stav. Využitím lektínových mikroarray platforiem – biočipov, sa budú skúmať špecifické zmeny v glykozylácii EV žien s GDM. Tieto glykánové štruktúry môžu predstavovať citlivé a neinvazívne biomarkery vhodné na skorú diagnostiku a monitorovanie priebehu ochorenia. Integrácia výskumu EV s modernými bioanalytickými technológiami otvára nové možnosti pre lepšie pochopenie patogenézy GDM a vývoj inovatívnych diagnostických nástrojov budúcnosti.
Cieľom navrhovaného projektu je vyvinúť vysoko citlivý a špecifický biosenzor na báze aptamérov na detekciu biomarkera rakoviny EpCAM (epitelová adhezívna molekula), ktorý by uľahčil včasnú diagnostiku rakoviny. Výskum sa zameria na objasnenie molekulárnych interakcií medzi EpCAM a jeho špecifickým aptamérom, optimalizáciu návrhu biosenzora pomocou technológie kremenných mikrováh (quartz crystal microbalance - QCM) a overenie platformy s klinickými vzorkami leukémie a modelovými systémami. Projekt je rozdelený do troch fáz: úvodná fáza zahŕňa výber a charakterizáciu vhodných bunkových línií a aptamérov. Ďalšia fáza zahŕňa vývoj a optimalizáciu biosenzora. Posledná fáza je zameraná na validáciu klinických vzoriek. Očakáva sa, že tieto výsledky prispejú k pokroku v neinvazívnej diagnostike rakoviny, poskytnú nové poznatky o interakciách aptamér-biomarker a ponúknu nové perspektívy pre budúce diagnostické a terapeutické aplikácie zamerané na rakovinové bunky.
Swainsonín je známy indolizidínový alkaloid, ktorého terapeutický potenciál je limitovaný neselektívnou inhibíciou rôznych α-manozidáz, ktorá spôsobuje závažné vedľajšie účinky. Predkladaný projekt sa zameriava na syntézu a biologické testovanie nových analógov swainsonínu s cieľom zlepšiť ich selektivitu voči Golgiho α-manozidázam, čo by mohlo viesť k efektívnejšej protinádorovej liečbe s nižším rizikom nežiaducich účinkov. Doterajšie štúdie ukázali, že substitúcia swainsonínu v polohe C-5 zvyšuje inhibičnú aktivitu a selektivitu týchto zlúčenín. Medzi najperspektívnejšie analógy patrí (5S)-5-benzylswainsonín, ktorý preukázal vysokú inhibičnú aktivitu na Golgiho enzýmoch a má približne 109-násobne vyššiu selektivitu ako samotný swainsonín. Navrhovaný projekt sa zameriava na vylepšenie syntetického prístupu k (5S)-5-benzylswainsonínu eliminovaním problematických krokov, čo by viedlo k zvýšeniu efektivity syntézy. Zároveň sa navrhuje aplikácia novej metódy na prípravu (5R)-5-benzylswainsonínu a zavedenie rôznych substituentov do polohy C-5 prostredníctvom nukleofilnej substitúcie chirálnym amínom. Očakávané výsledky projektu zahŕňajú prípravu širokej škály 5-substituovaných analógov swainsonínu, ktoré budú podrobené inhibičným testom na rôznych α-manozidázach. Tieto zlúčeniny by mohli predstavovať novú triedu selektívnych inhibítorov s potenciálnym využitím v liečbe rakoviny.
Projekt sa zameriava na detailné štúdium interakcií katiónových cyklometalovaných komplexov irídia(III) s vrstevnatými nanočasticami zo skupiny smektitov. Využitím metód UV-Vis spektrofotometrie a fluorescenčnej spektroskopie budeme skúmať vplyv adsorpcie na fotofyzikálne vlastnosti série rôznych derivátov komplexu [Ir(2-fenylpyridín)₂(2,2’-dibenzo[d]tiazol][PF₆]. Naše predbežné výsledky preukázali výrazné zvýšenie intenzity emisie tohto komplexného katiónu v disperziách smektitov, čo poukazuje na zaujímavý jav adsorpciou-indukovanej emisie. V rámci projektu systematicky preskúmame vplyv elektrónových vlastností substituentov v molekule komplexných katiónov a ich povrchovej koncentrácie na mieru zosilnenia luminiscenčnej intenzity v prítomnosti smektitov. Cieľom je optimalizovať zloženie hybridných koloidných sústav pre dosiahnutie čo najvyššieho kvantového výťažku luminiscencie Ir(III) komplexov. Navyše budeme skúmať schopnosť adsorbovaných molekúl študovaných Ir(III) komplexov produkovať singletový kyslík, čo otvára potenciálne cesty pre ich aplikáciu ako fotosenzibilizátorov v fotodynamickej terapii.
Mikroenkapsulácia buniek produkujúcich inzulín je v súčasnosti najintenzívnejšie študovaným prístupom na liečbu diabetu bez nutnosti imunosupresie. Tento projekt je zameraný na enkapsulačné systémy na báze alginátu stabilizované polyelektrolytovou komplexáciou s novými polykatiónmi na báze biguanidov, a na ich transláciu z in vitro do in vivo testovania. Uvedomujúc si výzvy spojené s klinickou transláciou mikrokapsúl – najmä ich explantáciou – tento projekt využije 3D biotlač na výrobu hydrogélových štruktúr ako alternatívu k mikrokapsulám. Cieľom tohto projektu je identifikovať systémy a podmienky prípravy vhodné na enkapsuláciu a imunoprotekciu buniek produkujúcich inzulín a pochopiť, ako geometria, t. j. mikrokapsuly vs. hydrogélové štruktúry, ovplyvňuje funkčnosť enkapsulovaných buniek produkujúcich inzulín in vitro a in vivo.
S nárastom celosvetovej populácie a so zvyšujúcou sa antropogénnou činnosťou je čoraz viac miest vystavených environmentálnemu znečisteniu a výkyvom počasia. Premenlivé zrážky a prudké zmeny teplôt môžu viesť ku vzniku sucha a výraznému poklesu úrody významných poľnohospodárskych plodín, ako sú kukurica, ryža, pšenica či sója, už začiatkom nasledujúceho storočia. Aplikácia mikroorganizmov podporujúcich rast rastlín (angl. plant growth-promoting microorganisms – PGPMs) predstavuje ekologicky prijateľné riešenie tejto situácie. Zatiaľ čo počet štúdií zaoberajúcich sa aplikáciou mikroorganizmov na rastliny za účelom zlepšenia ich rastu narastá, aplikácii prospešných kvasiniek na rastliny (plant growth-promoting yeasts – PGPYs) sa až v súčasnosti začína dostávať uznanie. Stále však niektoré informácie ostávajú neobjasnené, ako napríklad vplyv PGPMs a PGPYs na zloženie bunkových stien rastlín. Zmeny v zložení bunkovej steny sú dôležitou súčasťou obranného systému rastlín voči stresu, preto je potrebné objasniť vplyv PGPYs na túto významnú rastlinnú štruktúru. Cieľom projektu preto bude stanoviť zmeny v zložení bunkovej steny rastlín kukurice, ktoré sa budú kultivovať v pôde v prítomnosti kvasiniek a budú vystavené stresu zo sucha.
Predložený projekt sa zameriava na objasnenie vplyvu kvasinky Papiliotrema terrestris na príjem živín rastlinami kukurice, čím smeruje k zaplneniu medzery v tejto vedeckej oblasti. Dostupnosť živín v pôdach sa môže líšiť v dôsledku rozličných environmentálnych faktorov, napr., vlhkosť pôdy alebo pH pôdy. Aplikácia biostimulantov, akými sú kvasinky, môže nahradiť nevyhnutnosť nepretržitého hnojenia pre ich schopnosť zvyšovať príjem živín už prítomných v pôde. Dosiaľ je však nedostatok dát, ktoré by špecifikovali dopad kvasiniek na výživu rastlín a málo informácií o mechanizme zodpovednom za tento efekt. Na základe dostupnej literatúry vieme, že kvasinky produkujú látky ovplyvňujúce rast rastlín (kyselina indolyl-3-octová, lipidy atď.) a tým zvyšujú schopnosť rastlín prerastať k miestam v substráte s bohatým zastúpením živín. Okrem uvedených látok však rastliny produkujú veľké množstvo iných, medzi ktoré patria aj sekundárne metabolity priamo ovplyvňujúce dostupnosť živín pre rastliny. Prepojenie medzi kvasinkou-produkovanými sekundárnymi metabolitmi a koncentráciou živín v rastlinách však dosiaľ nebolo študované. Na to aby sme dokázali interpretovať schopnosť kvasiniek zlepšovať príjem živín rastlinou budeme v projekte simulovať rozličnú dostupnosť prvkov v substráte modifikáciou pH média, čo je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich príjem živín. Okrem toho, zmeny v spektrách získaných MALDI-TOF MS („biotyping“) metódou kvasiniek po kultivácii s kukuricou nám poskytnú nové informácie o schopnosti kvasiniek prispôsobiť sa na rozličné podmienky a zdroje uhlíka. Táto schopnosť robí z kvasiniek perspektívny biostimulant pre komerčné využitie.
Molekuly RNA už nie sú vnímané len ako sprostredkovatelia genetickej informácie, ale aj ako kľúčoví hráči s viacerými regulačnými funkciami v bunke. Fyziologické funkcie RNA sú podmienené jej správnym skladaním, ktoré zároveň kontroluje pôvodné a adaptívne aktivity Alu RNA. Alu elementy sú pre primáty špecifické retrotranspozóny, ktoré tvoria približne 10 % ľudského genómu a môžu modulovať génovú expresiu na rôznych úrovniach, vrátane zostrihu RNA a translácie. Alu sekvencie sú hlavnými cieľmi ADAR enzýmov (adenozín deamináza pôsobiaca na RNA), ktoré katalyzujú deamináciu adenozínov na inozíny v dvojvláknovej RNA. Deregulácia A-na-I editácie je spájaná s rôznymi autoimunitnými, onkologickými a neurologickými ochoreniami a jej úroveň s vekom klesá. Jeden gén zvyčajne obsahuje viaceré náhodne usporiadané Alu elementy. Predpokladá sa, že dve opačne orientované Alu sekvencie môžu po transkripcii vytvárať dlhé, stabilné vlásenkové štruktúry, ktoré sú cieľom ADAR sprostredkovanej editácie. Existencia týchto štruktúr však zatiaľ nebola jednoznačne potvrdená a niektoré štúdie naznačujú, že editácia závisí od kombinácie sekvenčných a štrukturálnych znakov v rámci Alu. Preto je cieľom navrhovaného projektu charakterizovať vzťah medzi štruktúrou Alu RNA a špecificitou A-na-I editácie, čo je rozhodujúce pre pochopenie funkcií Alu RNA v živých bunkách. Získané výsledky môžu taktiež objasniť spojenie medzi dereguláciou editácie a patogenézou ochorení a poskytnúť cenné údaje pre vývoj cielenej liečby založenej na ADAR enzýmoch.
Hypometylačné látky (HMA), 5-azacitidín (AZA) a 5-aza-2'-deoxycytidín (DAC), sa bežne používajú pri liečbe pacientov s myelodysplastickým syndrómom a akútnou myeloidnou leukémiou (AML). Ich klinická účinnosť je však často obmedzená rozvojom liekovej rezistencie. Ukazuje sa, že mikroRNA (miRNA) sú dôležitými regulátormi génovej expresie a môžu sa podieľať na terapeutickej odpovedi, ako aj rezistencii voči HMA. Cieľom tohto projektu je preskúmať úlohu vybraných miRNA deregulovaných v AZA- a DAC-rezistentných variantoch AML buniek pripravených v našom laboratóriu. Projekt sa zameria na charakterizáciu vzťahu medzi liečbou HMA a expresiou miRNA so zameraním na odlíšenie včasných účinkov vyvolaných liečivom od zmien súvisiacich so získanou rezistenciou. Okrem toho bude skúmaná potenciálna účasť epigenetických mechanizmov v regulácii miRNA spolu s biologickým významom ich deregulácie. Výsledky tohto výskumu môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu epigenetickej regulácie a funkčnej úlohy miRNA v odpovedi na HMA a rezistencii pri myeloidných malignitách a môžu podporiť identifikáciu nových biomarkerov alebo terapeutických cieľov na prekonanie zlyhania liečby.
Aplikácia rôznych benefičných elementov patrí k zaujímavým stratégiám, ktoré by mohli v súčasnej dobe klimatických zmien zvýšiť odolnosť plodín voči stresu. Láskavec metlinatý (Amaranthus cruentus L.) je perspektívnou pseudoobilninou s viacerými zdravotnými benefitmi, vhodný na dlhodobú konzumáciu vrátane skupín so špeciálnymi dietetickými požiadavkami. Je známe, že niektoré druhy disponujú toleranciou voči rôznym environmentálnym stresom ako sú napríklad vysoké teploty a sucho. Cieľom projektu je vyhodnotiť vplyv vybraných benefičných elementov (melatonín, selén a spermidín) na rast, antioxidačnú a fotosyntetickú aktivitu rastlín slovenskej odrody Pribina pod indukovaným stresom zasolením. Budú porovnávané rôzne aplikácie benefičných elementov (predovplyvnenie semien, foliárna aplikácia) a ich efekt na niektoré najčastejšie sledované parametre v oblasti stresovej fyziológie rastlín. Získané výsledky by mali prispieť k možnosti využitia týchto elementov v poľnohospodárskej praxi za účelom získania odolnejších plodín schopných rásť aj v zasolených oblastiach.
Hybridizácia je jedným z kľúčových evolučných a speciačných mechanizmov s rôznymi pozitívnymi aj negatívnymi vplyvmi na existenciu druhov. Endemické rastliny prežívajúce v malých populáciách sú obzvlášť citlivé na takúto dynamiku toku génov. Táto štúdia sa zameria predovšetkým na vplyv výmeny génov medzi druhmi ako potenciálneho zdroja novej genetickej variability, ale aj hrozieb pre životaschopnosť a prežívanie skalného, endemického a ohrozeného druhu lykovca skalného (Daphne petraea) v pohorí Garda v Taliansku. Použitím viacých metód, vrátane populačnej genomiky, morfologických, karyologických, klinových a ekologických analýz, budeme detailne skúmať úroveň jej hybridizácie s dvoma rozšírenejšími príbuznými druhmi (D. cneorum a D. striata) v dvoch identifikovaných kontaktných zónach. Budeme tiež skúmať pôvod, životaschopnosť, úspešnosť reprodukcie a ekologické posuny hybridogénnych jedincov. Tento výskum prehĺbi naše chápanie prežitia druhov v malých populáciách pod hybridizačným tlakom a tiež prispeje k úsiliu o ochranu endemických rastlín.
Čeľaď Elmidae zahŕňa malé chrobáky žijúce v čistých, tečúcich vodách, kde zohrávajú významnú úlohu aj ako bioindikátory kvality vody. Hoci sú rozšírené po celom svete a ich centrum diverzity sa nachádza v trópoch, africká fauna tejto skupiny zostáva prekvapivo málo preskúmaná. Podčeľaď Elminae bola v afrotropickom regióne systematicky študovaná naposledy v 70. rokoch 20. storočia a moderné molekulárne dáta prakticky neexistujú.
Nadväzujúc na autorom vypracovaný morfologický prehľad všetkých 23 rodov afrotropických Elminae, sa tento projekt usiluje objasniť taxonómiu a evolučné vzťahy vybraných rodov integráciou molekulárnych údajov. Cieľom je získať sekvencie vhodné pre fylogenetické analýzy taxónov s nejasnou monofyliou (kombináciou mitochondriálnych a jadrových génov) ako aj DNA barkódov (COI) využitím technológie Nanopore NGS. Tieto údaje budú následne sprístupnené v medzinárodnej databáze Barcode of Life Data System (BOLD), kde afrotropické Elminae v súčasnosti takmer úplne chýbajú.
Zlepšením klasifikácie a určovania týchto vodných chrobákov projekt prispeje k efektívnejšiemu monitoringu biodiverzity, ekologickému výskumu a ochrane sladkovodných biotopov v rámci tropickej Afriky.
Nadväzujúc na autorom vypracovaný morfologický prehľad všetkých 23 rodov afrotropických Elminae, sa tento projekt usiluje objasniť taxonómiu a evolučné vzťahy vybraných rodov integráciou molekulárnych údajov. Cieľom je získať sekvencie vhodné pre fylogenetické analýzy taxónov s nejasnou monofyliou (kombináciou mitochondriálnych a jadrových génov) ako aj DNA barkódov (COI) využitím technológie Nanopore NGS. Tieto údaje budú následne sprístupnené v medzinárodnej databáze Barcode of Life Data System (BOLD), kde afrotropické Elminae v súčasnosti takmer úplne chýbajú.
Zlepšením klasifikácie a určovania týchto vodných chrobákov projekt prispeje k efektívnejšiemu monitoringu biodiverzity, ekologickému výskumu a ochrane sladkovodných biotopov v rámci tropickej Afriky.
Šírenie nepôvodných inváznych druhov je spojené s devastujúcimi dopadmi na pôvodnú biodiverzitu, ľudské zdravie, ale aj ekonomickú situáciu postihnutých krajín. Takýmto negatívnym dopadom je možné predísť pri zaistení včasnej detekcie nových biologických invázií a zároveň priebežného mapovania už introdukovaných nepôvodných druhov. Pre tento účel môžu byť veľmi prínosné iniciatívy založené na princípe občianskej vedy (napr. platforma iNaturalist), prostredníctvom ktorých môžu údaje o rozšírení organizmov zaznamenávať dobrovoľníci z radov širokej laickej verejnosti. Vďaka rastúcej popularite takýchto projektov sú dnes tieto dáta veľmi významným zdrojom informácií, avšak v mnohých prípadoch zatiaľ nie sú využívané efektívne. Predmetom tohto projektu je predstavenie metodických postupov, ktoré môžu slúžiť pre lepšiu využiteľnosť dát uložených v databáze iNaturalist na účel mapovania nepôvodných a potenciálne inváznych druhov. Projekt sa zameriava na cievnaté rastliny, avšak získané poznatky budú aplikovateľné pri výskume akýchkoľvek iných skupín nepôvodných organizmov kdekoľvek na svete. Cieľom projektu je zhodnotenie prínosu voľne prístupných údajov uložených v platforme iNaturalist k poznaniu zloženia a rozšírenia nepôvodnej flóry Slovenskej a Českej republiky.
Cieľom predloženého projektu je rozšíriť škálu používaných molekulárno-karyologických metód o inovatívne analýzy repetitívnych sekvencií genómov pásomníc radu Caryophyllidea, ktoré predstavujú významnú skupinu parazitov sladkovodných rýb. Pásomnice radu Caryophyllidea sa vyznačujú špecifickými biologickými a fenotypovými vlastnosťami, ako aj jedinečným vývojovým cyklom a predstavujú zaujímavý model pre štúdium evolučných procesov v rámci parazitárnych druhov. V projekte sa využijú moderné bioinformatické nástroje RepeatExplorer a TAREAN, na identifikáciu a analýzu repetitívnych DNA sekvencií, a to satelitnej DNA a transponovateľných elementov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v regulácii génovej expresie, v procese chromozómovej segregácie, organizácii jadra a obzvlášť dôležitá je ich úloha v evolúcii a adaptácii druhov. Fluorescenčnou in situ hybridizáciou budú novo identifikované repetície mapované na chromozómoch a bude študovaná ich distribúciu v genóme modelových parazitov. Predpokladáme, že detailná cytogenetická analýza nám umožní získať nové, druhovo špecifické chromozómové markery a následné komparatívne štúdium týchto sekvencií a ich lokalizácií na chromozómoch prinesie nové informácie o evolučných vzťahoch medzi blízko príbuznými druhmi a o vplyve genetických zmien na diverzifikáciu druhov.
Prebiehajúce globálne klimatické zmeny v posledných rokoch zásadne ovplyvňujú štruktúru a druhové zloženie rastlinných spoločenstiev. Cieľom projektu je analýza virómu nepôvodných a inváznych druhov rastlín rozširujúcich sa na území Slovenska so zameraním na ich potenciálnu úlohu ako rezervoárov vírusových patogénov, ktoré môžu ohroziť poľnohospodársku produkciu a pôvodnú flóru. Kombináciou konvenčnej PCR diagnostiky a masívneho paralelného sekvenovania (HTS) projekt umožní identifikáciu známych i nových vírusov infikujúcich teplomilné plodiny, ako sú figovník (Ficus carica), olivovník (Olea europaea) a granátovník (Punica granatum), ako aj vybrané invázne druhy rastlín. Získané vírusy budú podrobené molekulárnej charakterizácii a fylogenetickým analýzam za účelom pochopenia ich introdukcie a dynamiky šírenia, pričom novo vyvinuté RT-PCR testy zohľadňujúce regionálnu diverzitu patogénov umožnia zmapovať ich výskyt a určiť riziko prenosu. Výstupy projektu prispejú k včasnej detekcii vírusových patogénov a k tvorbe stratégií monitoringu a ochrany zdravia rastlín v súvislosti so zmenou klímy a pestovaním/prirodzeným šírením nových druhov rastlín
Rakovina semenníkov je zriedkavým ochorením, avšak u mužov v produktívnom veku je najčastejšie diagnostikovaným onkologickým ochorením. Hoci má toto ochorenie metastatický potenciál, vďaka cisplatine úspešnosť liečby dosahuje až 90%. Vzhľadom na vek pacientov s rakovinou semenníkov, predčasné úmrtia pacientov, ktorí nereagujú na liečbu predstavuje značnú stratu rokov života a pracovnej produktivity. Jednou z nových stratégií na zlepšenie účinnosti štandardnej protinádorovej terapie je zameranie sa na nádorový metabolizmus. Avšak tento prístup zatiaľ nebol testovaný na rezistentných nádoroch semenníkov. Na rozdiel od väčšiny ostatných zdravých tkanív sa semenníky spoliehajú na glykolytický metabolizmus, čo vyvoláva otázky o metabolizme rakoviny semenníkov, ktorý zatiaľ nebol podrobne ocharakterizovaný.
Rakovina prsníka (BC) patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia na svete. Zatiaľ čo sa mnohé výskumné tímy zameriavajú na nové stratégie liečby a genetický základ tohto ochorenia, relatívne málo štúdií skúma úlohu nekódujúcich RNA (ncRNAs). V tomto kontexte sa budeme zaoberať štúdiom dvoch dlhých nekódujúcich RNA (lncRNAs) – GAS5 a MALAT1 – ako potenciálnych markerov pre tekutú biopsiu BC a monitorovanie ochorenia počas rádioterapie. LncRNAs môžu modulovať génovú expresiu rôznymi mechanizmami, vrátane pôsobenia ako tzv. competing endogenous RNAs. Tým, že viažu špecifické miRNAs, lncRNAs znižujú ich dostupnosť pre cieľové mRNA, a ovplyvňujú onkogénne a tumor supresorové dráhy. Deregulácia miRNAs môže následne významne prispievať k rozvoju rakoviny. Pre výber adekvátnych terapeutických prístupov pri liečbe rakoviny prsníka je preto vhodné zamerať sa na dráhy, ktorými lncRNAs ovplyvňujú vznik a progresiu rakoviny. V našom projekte plánujeme pomocou vzoriek od BC pacientov in vivo overiť jednu z potenciálnych regulačných dráh zapojených do progresie nádoru BC - MALAT1/miR-561-3p/TOP2A. Bežným vedľajším účinkom rádioterapie u pacientov s rakovinou prsníka je rádiáciou indukovaná pľúcna fibróza (RIPF), ktorá výrazne zhoršuje kvalitu života pacientov. V rámci nášho projektu budeme sledovať úlohu circRNA0085439, kandidáta zapojeného do regulácie prechodu epitelových buniek na mezenchymálne (EMT) – kľúčového procesu pri vzniku fibrózy.
Chronická choroba obličiek (CKD) je progresívne ochorenie charakterizované postupnou stratou funkcie obličiek, ktoré často vedie k ich terminálnemu zlyhaniu. V počiatočných štádiách je CKD asymptomatická, čo sťažuje včasnú diagnostiku. Fibróza tkaniva predstavuje kľúčový mechanizmus progresie CKD, ktorý je spôsobený nadmerným ukladaním extracelulárnej matrix. Súčasné terapeutické stratégie sa zameriavajú na kontrolu krvného tlaku a diabetes, ale priamo neovplyvňujú renálnu fibrózu. Sulfuretin, flavonoid izolovaný z Cotinus coggygria, vykazuje sľubné protizápalové a antioxidačné vlastnosti. Táto štúdia si kladie za cieľ zhodnotiť účinnosť sulfuretínu pri spomalení rozvoja renálnej fibrózy. Výsledky môžu prispieť k vývoju cielenej terapie pre CKD, ktorá sa zameriava na priamu liečbu fibrózy obličiek.
Zoonotické infekcie spôsobené obligátne intracelulárnymi baktériami, ako sú Rickettsia akari a Coxiella burnetii, predstavujú významný problém verejného zdravia. Baktérie rodu Rickettsia spôsobujú rôzne ochorenia zo skupiny škvrnitých horúčok a týfov, zatiaľ čo C. burnetii je pôvodcom Q horúčky. Tieto patogény majú spoločné viaceré diagnostické výzvy: nízke množstvo baktérií vo vzorkách od hostiteľa, sérologickú skríženú reaktivitu a oneskorenú produkciu protilátok, najmä v počiatočných štádiách ochorenia.
Cieľom tohto projektu je identifikovať glykanové a lipidové biomarkery pre klinicky významné R. akari a C. burnetii s využitím pokročilých hmotnostnospektrometrických (MS) platforiem. Integráciou lipidomických a glykomických prístupov sa projekt zameria na jedinečné znaky vonkajšej bakteriálnej membrány, vrátane O-antigénov, variantov lipidu A a povrchových proteínov, ktoré môžu slúžiť ako spoľahlivé diagnostické markery.
R. akari a C. burnetii budú kultivované v bunkách Vero, po ktorých bude nasledovať optimalizovaná extrakcia lipidov a obohatenie glykanov. Vzorky budú analyzované pomocou MALDI-TOF MS a kandidátne biomarkery budú porovnávané z hľadiska špecificity a reprodukovateľnosti. Konečným cieľom je vyvinúť rýchlu diagnostickú metódu založenú na hmotnostnej spektrometrii, schopnú identifikovať tieto klinicky významné patogény priamo z kultivovaných buniek alebo potenciálne aj z klinických vzoriek.
Cieľom tohto projektu je identifikovať glykanové a lipidové biomarkery pre klinicky významné R. akari a C. burnetii s využitím pokročilých hmotnostnospektrometrických (MS) platforiem. Integráciou lipidomických a glykomických prístupov sa projekt zameria na jedinečné znaky vonkajšej bakteriálnej membrány, vrátane O-antigénov, variantov lipidu A a povrchových proteínov, ktoré môžu slúžiť ako spoľahlivé diagnostické markery.
R. akari a C. burnetii budú kultivované v bunkách Vero, po ktorých bude nasledovať optimalizovaná extrakcia lipidov a obohatenie glykanov. Vzorky budú analyzované pomocou MALDI-TOF MS a kandidátne biomarkery budú porovnávané z hľadiska špecificity a reprodukovateľnosti. Konečným cieľom je vyvinúť rýchlu diagnostickú metódu založenú na hmotnostnej spektrometrii, schopnú identifikovať tieto klinicky významné patogény priamo z kultivovaných buniek alebo potenciálne aj z klinických vzoriek.
Skleróza multiplex (SM) je invalidizujúce autoimunitné ochorenie CNS charakterizované zápalom vyvolanou demyelinizáciou so súvisiacim poškodením axónov a neurónov. Zápalom sprostredkované poškodenie u pacientov s SM je sprostredkované aberantne aktivovanými a/alebo nedostatočne regulovanými prozápalovými efektorovými T-bunkami špecifickými pre CNS (CD4+ a CD8+). Okrem toho špecifická podskupina T buniek nazývaná regulačné T bunky (Treg) pôsobí ako inhibítor zápalovej reakcie prostredníctvom priamych alebo nepriamych mechanizmov. Problémom je, že pri SM je funkcia Treg buniek výrazne znížená. Preto chce tento projekt využiť terapeutický potenciál Treg buniek a zvýšiť supresívnu aktivitu týchto buniek. Na naplnenie tejto myšlienky budú izolované Treg bunky transfekované špeciálne navrhnutým vektorom určeným na zvýšenie imunosupresívnej funkcie týchto buniek. Pre tento účel by vektor niesol extracelulárnu doménu, ktorá inhibuje najmä funkciu efektorových T buniek a na druhej strane intracelulárne domény aktivujú Treg bunky. Účinnosť tohto prístupu sa následne otestuje imunosupresívnymi testami, ktoré určia mieru imunosupresívnej účinnosti terapeutických Treg buniek.
Testikulárne germinatívne nádory (TGCT) patria medzi najčastejšie malignity u mladých mužov. Napriek vysokej účinnosti terapie na báze cisplatiny (CDDP), približne 10 % pacientov vykazuje rezistenciu na liečbu. Pre zvrátenie tejto skutočnosti je nevyhnutné poznať a pochopiť mechanizmy rezistencie. Hypoxia je charakteristickým znakom nádorového mikroprostredia väčšiny solídnych nádorov. Naše doterajšie výsledky ukazujú, že pre TGCT bunkové línie rezistentné voči CDDP je typická signifikantne zvýšená expresia HIF-1α a HIF-2α aj v normoxických podmienkach. Predkladaný projekt sa sústredí na preštudovanie úlohy transkripčných faktorov HIF v terapeutickej rezistencii TGCT a zameria sa na pozorovaný fenomén ich stabilizácie aj v normoxických podmienkach. Predpokladáme, že k normoxickej stabilizácii HIF-1α v rezistentných TGCT môže prispievať narušená degradácia HIF, metabolická deregulácia alebo dysfunkcia mitochondrií. Tento proces môže byť kontrolovaný zníženou aktivitou PHD či proetazómu, aktiváciou UCP alebo narušenými interakciami AHR-HIF. Identifikácia kľúčových regulačných dráh HIF v rezistentných TGCT môže viesť k identifikácii nových biomarkerov, ako aj terapeutických cieľov na zlepšenie prognózy pacientov.
Získaná chemorezistencia nádorových buniek predstavuje kľúčový faktor zlyhania liečby, ktorý v konečnom dôsledku vedie k progresii ochorenia a úmrtiu pacienta. Zvýšená expresia enzýmu aldehyddehydrogenáza (ALDH), resp. jej izoforiem ALDH1A1 a ALDH1A3 je spájaná so zvýšenou proliferáciou buniek in vitro, schopnosťou rásť v neadherentných podmienkach vo forme sféroidov, zvýšenou motilitou a taktiež tumorigénnym potenciálom in vivo. Z klinického hľadiska je vysoká expresia ALDH1A1 a ALDH1A3 spájaná so zhoršenou prognózou u pacientov trpiacich kolorektálnym karcinómom (colorectal cancer, CRC), čo z nich robí perspektívny terapeutický cieľ. V našom laboratóriu sme odvodili chemorezistentné, spontánne metastázujúce bunkové línie kolorektálneho karcinómu. Ich analýza preukázala, že tieto bunky vykazujú zvýšenú expresiu enzýmu ALDH1A3. Za účelom objasnenia jeho funkčnej úlohy sme pomocou cielenej génovej editácie CRISPR-Cas9 pripravili varianty s vyradenou expresiou ALDH1A3. Cieľom predkladanej štúdie bude objasniť funkčný význam ALDH1A3 v súvislosti s fenotypovým správaním nádorových buniek, so zameraním na to, či jeho nadmerná expresia prispieva k získaniu malígnejších vlastností. Našou hypotézou je, že cielené vyradenie expresie ALDH1A3 môže viesť k reverzii fenotypu u týchto nádorových buniek.
Rakovina močového mechúra (BC) je jedna z 10 najčastejších typov rakovín na svete. 30% pacientov má pokročilú svalovinu infiltrujúcu BC so slabým päťročným prežívaním. Hoci neodjuvantná terapia pomocou derivátov platiny je štandardná metóda liečby, viac ako 50% pacientov nedosiahne kompletnú odpoveď. Rezistencia na cisplatinu (CDDP) môže byť spôsobená celým radom mechanizmov. S ohľadom na vysokú mutačnú heterogenitu u pacientov s BC, vzniká potreba nájsť sadu markerov a potenciálnych modulátorov, ktoré by mohli zlepšiť liečebný režim.
Cieľom tohto projektu je lepšie porozumieť, predpovedať a prekonať rezistenciu na CDDP, aby sa zlepšila kvalita a dĺžka života pacienta. Navrhovaný projekt má základ v našich transkriptomických dátach z BC bunkových línií. Ich prepojením s proteomickým prístupom chceme získať celkový obraz o rezistencii voči CDDP na bunkovej úrovni. Glykozylácia je najabundantnejší a najrozmanitejší typ posttranslačnej modifikácie proteínov. Zapojenie glykozylácie v rezistencii na CDDP už bolo ukázané v niektorých typoch rakoviny, vrátane vaječníkov a pľúc, ale nie je plne objasnené v BC. Navrhovaný projekt sa zameriava na popis odpovede buniek na CDDP pomocou lektínového skríningu s cieľom: 1. nájsť zmeny v glykánových štruktúrach po ovplyvnení CDDP, 2. potvrdiť úlohu vybraných glykánových štruktúr v rezistencii voči CDDP a 3. vyhľadať rozdielne glykozylované proteíny, ktoré sa potenciálne zúčastňujú na tomto procese. Výsledky tohto projektu by mohli vytvoriť základ pre neskoršiu validáciu na vzorkách odobratých od pacientov a vývin modulátora na zlepšenie liečby CDDP.
Cieľom tohto projektu je lepšie porozumieť, predpovedať a prekonať rezistenciu na CDDP, aby sa zlepšila kvalita a dĺžka života pacienta. Navrhovaný projekt má základ v našich transkriptomických dátach z BC bunkových línií. Ich prepojením s proteomickým prístupom chceme získať celkový obraz o rezistencii voči CDDP na bunkovej úrovni. Glykozylácia je najabundantnejší a najrozmanitejší typ posttranslačnej modifikácie proteínov. Zapojenie glykozylácie v rezistencii na CDDP už bolo ukázané v niektorých typoch rakoviny, vrátane vaječníkov a pľúc, ale nie je plne objasnené v BC. Navrhovaný projekt sa zameriava na popis odpovede buniek na CDDP pomocou lektínového skríningu s cieľom: 1. nájsť zmeny v glykánových štruktúrach po ovplyvnení CDDP, 2. potvrdiť úlohu vybraných glykánových štruktúr v rezistencii voči CDDP a 3. vyhľadať rozdielne glykozylované proteíny, ktoré sa potenciálne zúčastňujú na tomto procese. Výsledky tohto projektu by mohli vytvoriť základ pre neskoršiu validáciu na vzorkách odobratých od pacientov a vývin modulátora na zlepšenie liečby CDDP.
Karbonická anhydráza IX (CA IX) je enzým indukovaný hypoxiou, ktorý sa podieľa na regulácii pH, progresii nádorov a rozvoji rezistencie na terapiu pri viacerých typoch rakoviny. Hoci je expresia CA IX tradične spájaná s aktiváciou hypoxiou-indukovaného faktora 1α (HIF-1α) signálnej dráhy, nové dôkazy naznačujú, že metylácia DNA môže zohrávať úlohu pri jej regulácii. Cieľom projektu je preskúmať epigenetickú reguláciu CA9 génu prostredníctvom analýzy metylačných vzorcov prítomných v nádorových tkanivách v porovnaní so zdravými tkanivami. Pomocou in silico prístupov identifikujeme rozdielne metylované CpG miesta a posúdime ich súvislosť s expresiou CA9 a klinickými parametrami. Tieto zistenia budú experimentálne overené analýzou vzoriek pacientov s kolorektálnym karcinómom (CRC), geneticky modifikovaných bunkových línií a 3D sféroidov. Cieľom tejto štúdie je integráciou počítačových a experimentálnych prístupov objasniť metylačný status CA9 a posúdiť jeho potenciál ako prognostického biomarkera alebo terapeutického cieľa v CRC a iných malignitách.
Duktálny adenokarcinóm pankresu (PDAC) patrí medzi najagresívnejšie onkologické ochorenia, pričom disponuje typicky imunosupresívnym a fibróznym nádorovým mikroprostredím. Denzné stromálne prostredie nielenže obmedzuje infiltráciu imunitných buniek, ale zároveň znižuje účinnosť inhibítorov imunitných kontrolných bodov (ICIs), ktoré v iných typoch nádorov zásadne zlepšili možnosti terapie. Existujúce predklinické modely nedokážu presne replikovať komplexné interakcie medzi stromálnymi a imunitnými zložkami mikrosprostredia, čo brzdí pokrok vo výskume PDAC. Na riešenie tohto problému navrhujeme inovatívny ex vivo prístup, ktorý kombinuje kultiváciu organotypových nádorových rezov (OTSCs) s mikrofluidickou platformou MIVO®. OTSCs, odvodené z natívnych nádorových tkanív, zachovávajú architektúru nádoru, stromálne zložky a imunitné prostredie, zatiaľ čo integrácia do systému MIVO® umožňuje simuláciu fyziologických dynamických podmienok. Na základe zistení z môjho prebiehajúceho projektu ”PostdokGrant“, zameraného na štúdium nízkomolekulových a epigenetických modulátorov, bude tento projekt skúmať účinok kombinovanej terapie zacielenej na PD-1/PD-L1 a menej preskúmané imunitné kontrolné body, ako napríklad CTLA-4, LAG-3, TIM-3 a VISTA, ktorých úloha v PDAC zostáva zatiaľ nedostatočne objasnená. Hlavným cieľom je pritom vyhodnotiť imunomodulačné účinky epigenetických/nízkomolekulových inhibítorov, identifikovať účinné kombinácie s ICIs a objaviť imunitné a molekulárne biomarkery spojené s odpoveďou alebo rezistenciou na liečbu. Táto inovatívna platforma má potenciál urýchliť vývoj účinnejších a personalizovaných terapií pre pacientov s PDAC.
Tento projekt skúma vzdelávacie trajektórie národných lídrov v krajinách Európskej únie s cieľom odhaliť vzorce vo formovaní elít. Navrhuje nový ukazovateľ na meso-úrovni ako nástroj na určenie miery centralizácie reprodukcie elít prostredníctvom merania inštitucionálnej koncentrácie terciárneho vzdelania lídrov. Kým niektoré krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo, vykazujú silné sústredenie okolo niekoľkých elitných univerzít, iné, ako Nemecko, majú rozptýlenejší vzorec kde lídri absolvovali vzdelanie na rôznych inštitúciách. Štúdia zhromaždí podrobné údaje o alma mater, akademických tituloch a študijných odboroch všetkých hláv štátu alebo predsedov vlád v členských štátoch EÚ od roku 1945. Tento súbor údajov podporí vytvorenie porovnávacieho indexu vzdelanostnej homogénnosti pre každú krajinu a umožní analýzu odboru štúdia a medzinárodnej akademickej skúsenosti lídrov. Výsledná pilotná analýza prinesie nové poznatky o úlohe vysokého školstva pri formovaní politického vedenia krajín a prispeje cennými empirickými zisteniami k sociológii elít a vzdelávania.
V súčasnej dobe, ktorá je veľmi presýtená rôznymi informáciami, sa ľudia často stretávajú s viacerými, neraz si protirečiacimi zdrojmi. Preto je schopnosť vyhodnotiť a prepojiť rôznorodé informácie nevyhnutnou zručnosťou. Výskum v oblasti čítania viacerých textov (MTR) sa zaoberá tým, ako čitatelia spracovávajú protichodné informácie, a odhalil kľúčovú úlohu MTR v porozumení a epistemickom hodnotení. Avšak, čo sa týka časového rozloženia pri MTR, vieme menej o tom ako distribuované verzus hromadné (koncentrované) učenie sa ovplyvňuje porozumenie, dlhodobé uchovanie informácií a presnosť metakognitívnych úsudkov, najmä v kontexte protichodných informácií. Cieľom projektu je nadviazať na predchádzajúcu experimentálnu štúdium porovnávajúcu čitanie viacerých textov (MTR) a opakované čitanie (RR) z hľadiska dlhodobého uchovania poznatkov, porozumenia a metakognitívneho monitorovania. Projekt sa zameria na dve nezodpovedané otázky: 1) Aký vplyv má distribúcia čitania viacerých textov v čase oproti hromadnému čitaniu? 2) Ako ovplyvňuje prítomnosť protirečiacich informácií porozumenie a uchovanie vedomostí? Dve experimentálne štúdie budú hodnotiť výkon študentov na testoch porozumenia, ako aj presnosť ich metakognitívnych úsudkov. Projekt prinesie nové poznatky o efektívnych stratégiách učenia sa a čitateľského správania v kontexte čitania z viacerých zdrojov.
Navrhovaný projekt je knižná štúdia diela Jana Patočku, predbežne nazvaná "Platón a platonizmus Jana Patočku". Bude pozostávať z troch častí. Prvá časť bude dôkladnou analýzou Patočkovho výkladu Platóna, podľa ktorého je doktrína duše ako toho, čo sa pohybuje samo od seba centrom, z ktorého treba chápať celok Platónovho myslenia - aj témy tak rôznorodé ako náuka o Ideách, Platónove mýty, alebo projekt spravodlivého štátu z Ústavy, v ktorom vládnu filozofi-králi. Druhá časť bude študovať vybrané momenty Patočkovho vlastného neskorého myslenia, s kapitolami o a) vzťahu platónskej duše k Patočkovej náuke o "troch pohyboch ľudskej existencie"; b) centrálnej úlohe Sokrata a jeho praxe "starostlivosti o dušu" v Patočkovej filozofii dejín; c) vzťahu sokratovsko-platónskej forme starostlivosti o dušu k jej kresťanskej forme; a d) paralelách a rozdieloch medzi Platónovým chápaním politickej situovanosti filozofie a Patočkovými vlastnými verejnými aktivitami a politickými intervenciami, vrátane jeho angažovania sa v Charte 77. V tretej časti budem porovnávať Patočkov "platonizmus" s príbuznými prístupmi Jacoba Kleina, Lea Straussa, a Hansa-Georga Gadamera. Tým vytvorím synoptický pohľad na spoločné premisy, ale aj sporné body v tejto škole platónskej interpretácie, a situujem Patočku ako jej člena.
Tento projekt navrhuje vývoj pokročilého ekonometrického Input-Output modelu pre analýzu obranných výdavkov. Model zavádza dynamické spätné väzby medzi inštitucionálnymi sektormi, integruje vplyv exportných trhov a explicitne modeluje pridanú hodnotu na odvetvovej úrovni. Prostredníctvom porovnania alternatívnych scenárov financovania (vrátane daňových úprav, emitovania nového dlhu a presúvania výdavkov medzi sektormi) a zmien výdavkov práca kvantifikuje multiplikátory produkcie, pridanej hodnoty a zamestnanosti. Regionalizácia analýzy odhalí aj medziregionálne efekty. Výsledný nástroj umožní tvorcom politík hodnotiť širšie ekonomické dôsledky obranných výdavkov a vypracovať optimalizované stratégie v rôznych fiškálnych podmienkach.
Cieľom tohto projektu je overit psychometrické vlastnosti nedávno navrhnutej skrátenej verzie Inventára metakognitívneho uvedomenia a preskúmať úlohu metakognície na výkon v matematice. Okrem toho sa snažíme pokročiť nad rámec tradičného modelovania odpovedí začlenením ďalších zdrojov údajov, ako je reakčný čas, aby sme získali hlbšie pochopenie výkonu účastníkov. Spoločné modelovanie odpovedí a reakčných časov ponúka niekoľko výhod vrátane presnejších odhadov parametrov a jemnejšieho rozkladu kognitívnych procesov respondentov. Na dosiahnutie týchto cieľov plánujeme použiť moderné psychometrické metódy, ako je kognitívne diagnostické modelovanie a difúzne modely teórie odpovedí na položku, ktoré sú obzvlášť vhodné na spoločné modelovanie a pokročilé hodnotenie matematických zručností.
Projekt Ľudia a inštitúcie Veľkej emigrácie (1831-1863): Sociohistorická analýza kladie do centra pozornosť dve inštitúcie ktoré vznikli vo Francúzsku v prostredí tzv. poľskej Veľkej emigrácie: Monarchistickú spoločnosť Tretieho mája a Dobročinnú spoločnosť poľských dám. Cieľom projektu však nie je „klasická“ analýza inštitúcie so zameraním na jej štruktúru a fungovanie (hoci aj tieto aspekty budú do určitej miery predmetom výskumu), ale ako už napovedá samotný názov, hlavné ťažisko projektu spočíva v ľuďoch – poľských emigrantoch, ktorí v rôznych momentoch svojho života prichádzali s týmito inštitúciami do kontaktu. Ústrednou výskumnou otázkou je, aké stratégie prežitia a rozhodovania jednotliví emigranti uplatňovali a ako sa tieto stratégie odrážali v ich vzťahoch k inštitúciám – konkrétne k ľuďom, ktorí ich reprezentovali. V duchu socio-historického prístupu je cieľom projektu dekonštruovať inštitucionálny rámec a nazrieť tak na životné príbehy a skúsenosti jednotlivcov. Prečo sa konkrétny emigrant rozhodol vstúpiť do určitej organizácie? Ako vyzeral jeho život pred týmto momentom a ako sa zmenil neskôr? Poskytovali tieto inštitúcie okrem ekonomickej pomoci aj podporu emocionálnu a sociálnu? V akej sociálno-ekonomickej situácii sa nachádzali ich členovia? Aké vzťahy udržiavali s ostatnými emigrantmi? Čo ich motivovalo zapojiť sa do inštitucionálnej činnosti? A napokon – ako tieto poznatky ovplyvňujú naše chápanie Veľkej emigrácie? Potvrdzujú doterajšie interpretácie, alebo ich naopak spochybňujú? Odpovede na tieto otázky môžu priniesť nový a originálny pohľad na postavenie a rolu emigranta ako jednotlivca, ako aj na nové možnosti interpretácie dejín inštitúcií etablovaných v komplikovaných podmienkach exilu.
Lužické pohrebisko v Žiline-Bytčici, objavené v roku 2010, je druhým najväčším pohrebiskom tejto kultúry na Slovensku (s 692 identifikovanými hrobmi). Veľký počet pochovaných a skutočnosť, že lokalita bola skúmaná pomocou moderných výskumných metód, ju robí ideálnou pre realizáciu viacerých environmentálnych a izotopových analýz (archeobotanická analýza, archeozoologická analýza, rádiokarbónové datovanie, analýza izotopov stroncia, meranie obsahu zinku, stroncia a vápnika v kostiach). Tieto analýzy poskytnú objektívne údaje o prírodnom prostredí, v ktorom táto populácia žila, a o jej biologických charakteristikách, čo umožní ďalšie sociálne interpretácie.
Kryoprezervácia je technika, ktorá umožňuje dlhodobé uchovávanie biologického materiálu ochladením na kryoskopické teploty, čím efektívne zastavuje metabolické a biochemické procesy. Zohráva kľúčovú úlohu v oblastiach ako reprodukčná medicína, bunková terapia či ochrana biodiverzity. Napriek svojmu širokému využitiu však kryoprezervácia často vedie k poškodeniu buniek, predovšetkým v dôsledku tvorby ľadu a súvisiacich fyzikálno-chemických zmien. Hoci sú negatívne účinky ľadu na bunky dobre známe, molekulárne mechanizmy poškodenia spôsobeného ľadom zostávajú nevyjasnené.
Počas mrazenia dochádza v biologických systémoch ku koncentrovaniu rozpustených solí v mrznúcej zmesi v dôsledku ich vylúčenia z rastúcych kryštálov ľadu. Avšak malé množstvo iónov sa môže do ľadovej mriežky zachytiť. Ak dochádza k nerovnomernému zachytávaniu katiónov a aniónov, vzniká elektrostatický potenciál známy ako Workman–Reynoldsov mraziaci potenciál, ktorý môže výrazne ovplyvniť transmembránový potenciál buniek. V závislosti od jeho veľkosti môže takýto potenciál spôsobiť tvorbu pórov v membráne, narušiť bunkovú homeostázu, aktivovať iónové transportné dráhy alebo dokonca spustiť apoptózu (bunková smrť). Pochopenie veľkosti týchto potenciálov je kľúčové, no teoreticky náročné vzhľadom na komplexný charakter rozhrania membrána–koncentrovaný roztok–ľad, ktoré nemožno jednoducho opísať štandardnými modelmi predpokladajúcimi rovnomerné rozdelenie solí.
Cieľom projektu je preskúmať molekulárne mechanizmy vedúce k vzniku Workman–Reynoldsovho mraziaceho potenciálu a jeho vplyv na štrukturálnu stabilitu lipidových membrán počas kryoprezervácie. Pomocou atomistických molekulárno-dynamických simulácií budeme skúmať:
(i) dynamiku vody a iónov v podchladených roztokoch NaCl s rôznym obsahom kryoprotektívnych látok ako je dimetylsulfoxid (DMSO),
(ii) správanie iónov počas rastu ľadu a ich selektívne zachytávanie,
(iii) moduláciu elektrostatického prostredia membrány v dôsledku mrazenia, a
(iv) štrukturálnu odpoveď lipidových membrán na vzniknuté elektrostatické polia a vplyv DMSO.
Výsledky tohto výskumu poskytnú nové poznatky o doteraz nedostatočne preskúmanom mechanizme kryopoškodenia a môžu prispieť k návrhu účinnejších stratégií kryoprezervácie.
Počas mrazenia dochádza v biologických systémoch ku koncentrovaniu rozpustených solí v mrznúcej zmesi v dôsledku ich vylúčenia z rastúcych kryštálov ľadu. Avšak malé množstvo iónov sa môže do ľadovej mriežky zachytiť. Ak dochádza k nerovnomernému zachytávaniu katiónov a aniónov, vzniká elektrostatický potenciál známy ako Workman–Reynoldsov mraziaci potenciál, ktorý môže výrazne ovplyvniť transmembránový potenciál buniek. V závislosti od jeho veľkosti môže takýto potenciál spôsobiť tvorbu pórov v membráne, narušiť bunkovú homeostázu, aktivovať iónové transportné dráhy alebo dokonca spustiť apoptózu (bunková smrť). Pochopenie veľkosti týchto potenciálov je kľúčové, no teoreticky náročné vzhľadom na komplexný charakter rozhrania membrána–koncentrovaný roztok–ľad, ktoré nemožno jednoducho opísať štandardnými modelmi predpokladajúcimi rovnomerné rozdelenie solí.
Cieľom projektu je preskúmať molekulárne mechanizmy vedúce k vzniku Workman–Reynoldsovho mraziaceho potenciálu a jeho vplyv na štrukturálnu stabilitu lipidových membrán počas kryoprezervácie. Pomocou atomistických molekulárno-dynamických simulácií budeme skúmať:
(i) dynamiku vody a iónov v podchladených roztokoch NaCl s rôznym obsahom kryoprotektívnych látok ako je dimetylsulfoxid (DMSO),
(ii) správanie iónov počas rastu ľadu a ich selektívne zachytávanie,
(iii) moduláciu elektrostatického prostredia membrány v dôsledku mrazenia, a
(iv) štrukturálnu odpoveď lipidových membrán na vzniknuté elektrostatické polia a vplyv DMSO.
Výsledky tohto výskumu poskytnú nové poznatky o doteraz nedostatočne preskúmanom mechanizme kryopoškodenia a môžu prispieť k návrhu účinnejších stratégií kryoprezervácie.
Mnohé komplexné problémy vo fyzike a matematike profitujú z vizualizácie, ktorá umožňuje intuitívne geometrické pochopenie. Tento projekt sa zameriava na charakterizáciu geometrie kvantových stavov a ich korelácií – kde rôzne oblasti korelačného priestoru odzrkadlujú rôzne kvantové správanie. Pomocou numerických a analytických metód budeme v tomto projekte skúmať vzťahy neurčitosti a vlastnosti kvantovej previazanosti fyzikálnych systémov. Navrhnem spôsoby, ako opísať dynamicky sa vyvíjajúce kvantové korelácie prostredníctvom statických geometrických reprezentácií. Tieto teoretické zistenia budú podrobené experimentálnemu overeniu v systéme previazaných fotónov v Centre pre výskum kvantovej informácie FÚ SAV, v spolupráci so skupinou Djeylana Aktasa. Výsledky prispejú k aplikáciám v presných kvantových meraniach, ako je detekcia slabých magnetických polí, a poskytnú spoľahlivé metódy na overenie skutočného kvantového správania vo fyzikálnych systémoch. Matematická časť projektu bude skúmať využitie tzv. "Orezaných Toeplitzovych operátorov" na charakterizáciu množín očakávaných hodnôt kvantových veličín pomocou v projekte vyvinutej nízkodimenzionálne projekcie, ktorá sprístupní komplexné kvantové javy intuícii a analýze.
V súčasnosti sa REBCO masívne monokryštalické supravodiče (MMS) vyrábajú Top-Seeded Melt-Growth (TSMG) alebo Single-Direction Melt-Growth (SDMG) procesmi. V oboch prípadoch je však potrebná následná oxidácia masívnych kryštálov pri ktorej dochádza k transformácii tetragonálnej nesupravodivej na ortorombickú supravodivú REBa2Cu3O7 fázu. Pri tejto transformácii vzniká sieť mikrotrhlín, ktorá výrazne zmenšuje účinný prierez pre supravodivý prúd. Najnovší výskum ukazuje, že tieto mikrotrhliny je možné vysokoteplotným žíhaním čiastočne zvariť. Predložený projekt si kladie za cieľ nájsť optimálne podmienky dodatočného tepelného spracovania REBCO MMS pripravených TSMG a SDMG procesmi na zvýšenia účinného prierezu pre supravodivý prúd a tým podstatne zvýšiť hodnoty makroskopických supravodivých vlastností ako zachytené magnetické pole a levitačná sila.
Dopravné znevýhodnenie definujeme ako nedostatočnú dostupnosť k príležitostiam z dôvodu obmedzenej mobility jednotlivca. Spôsobujú ho nielen vonkajšie faktory, ale aj individuálne charakteristiky a životné podmienky dotknutých osôb. Slovenský výskum dopravného znevýhodnenia sa doposiaľ venoval čiastkovým problémom v predmetnej oblasti (napr. pešou dostupnosťou destinácií seniormi, dopravnej exklúzii marginalizovaných rómskych komunít, nedostupnosťou verejnej dopravy v južnej časti stredného Slovenska a pod.). Chýba však ucelený pohľad na dopravné skúsenosti obyvateľov Slovenska. Predkladaný projekt má ambíciu túto medzeru vo výskume vyplniť. Cieľom navrhovaného výskumu je poskytnúť analýzu dopravných skúseností reprezentatívnej vzorky žijúcej na území Slovenska a analyzovať rozdiely v týchto skúsenostiach medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Súčasťou projektu bude návrh riešení pre dopravnú inklúziu zraniteľných skupín. Tým sa pokúsime prispieť k sociálnej a priestorovej spravodlivosti v slovenskej spoločnosti.
Mikroplastové znečistenie je vážnym problémom, ktorý sa rozšíril do rôznych oblastí životného prostredia vrátane pôdy. Mikroplasty v pôde môžu spôsobovať rôzne negatívne dôsledky, ktoré sa môžu priamo prejaviť na poľnohospodárskej produkcii a kvalite pôdy. Okrem toho, že mikroplasty môžu zmeniť hydrofyzikálne, chemické vlastnosti pôdy a hydrologické procesy, môžu tiež ovplyvniť biodiverzitu pôdnych organizmov a narušiť prirodzené procesy. Používanie plastových mulčovacích krycích fólií v poľnohospodárstve je jedným z hlavných zdrojov mikroplastov v pôde. Tieto materiály sa postupne degradujú na menšie častice, ktoré sa môžu dostať do pôdy a znečistiť ju. Mikroplasty môžu ovplyvniť štruktúru pôdy, znížiť schopnosť zadržiavania vody a znížiť biologickú aktivitu, čo môže viesť k nižšej úrodnosti a zhoršeniu poľnohospodárskych podmienok. Prítomnosť mikroplastov v pôdnom prostredí môže tiež zmeniť spôsob, akým pôda interaguje s vodou, čo má priamy vplyv na dostupnosť vody pre rastliny a celkový vodný režim v ekosystéme. V tomto projekte sa preto zameriame najmä na sledovanie zmien retenčnej schopnosti pôd, štruktúry a pórového systému pôd vplyvom mikroplastov vo vzťahu k pestovaným rastlinám. Na základe toho bude možné navrhnúť riešenie v oblasti používania plastov v poľnohospodárstve, resp. hľadanie alternatívnych materiálov, ktoré sú biologicky odbúrateľné alebo menej škodlivé pre pôdne prostredie.
Rezonancie hrajú významnú úlohu pri transporte telies v rámci celej Slnečnej sústavy a teda aj pri transporte do blízkozemskej oblasti. Hlavným cieľom tohto projektu je nadviazanie na podporený projekt z predchádzajúcej výzvy, ktorý bol venovaný transportačným vlastnostiam rezonancie 3:1 v strednom dennom pohybe s Jupiterom, ktorá sa považuje za jedného z najväčších prispievateľov k populácii blízkozemských objektov. Na tento účel využijeme N-body simulácie, ktorými budeme skúmať pohyb v rámci Slnečnej sústavy, avšak tento raz zohľadníme aj pôsobenie negravitačných efektov. V predchádzajúcom projekte sme na základe rozsiahleho mapovania skúmanej rezonancie indikátorom FLI (Fast Lyapunov Indicator) vybrali cez 10 000 nestabilných častíc, pomocou ktorých sme skúmali (resp. ešte stále skúmame) transportačné vlastnosti tejto rezonancie a či tieto výsledky odpovedajú známym potenciálne nebezpečným asteroidom a meteoritom s rodokmeňom. Pracujeme s pomerne dlhou integračnou dobou (10 miliónov rokov), počas ktorej by negravitačné efekty už teoreticky mohli mať významný vplyv. Použijeme tie isté častice ako v predchádzajúcom projekte a výsledky našich simulácií použijeme na to, aby sme zistili, či sa transportačné vlastnosti výrazne zmenia zohľadnením negravitačných efektov, prípadne za akých podmienok bude ich efekt výrazný (t.j. aké hodnoty fyzikálnych parametrov by sme museli pri objektoch uvažovať).
Vysoko-entropické keramické materiály predstavujú inovatívnu triedu materiálov s unikátnymi vlastnosťami, ktoré pramenia z ich zloženia obsahujúceho päť a viac hlavných prvkov v ekvimolárnych alebo takmer ekvimolárnych pomeroch. V oblasti keramických materiálov sa pozornosť sústreďuje na vysoko-entropické karbidy (HEC), ktoré vykazujú sľubné mechanické a termické vlastnosti pre náročné aplikácie. Avšak, ich odolnosť voči oxidácii pri vysokých teplotách je kľúčová. Pre ich dlhodobé využitie v energetike, leteckom i kozmickom priemysle, zostáva výzvou. Hlavným cieľom predkladaného projektu je príprava a charakterizácia multi-komponentných HEC materiálov konvenčnou práškovou technológiou zmiešaním karbidov prechodných kovov s vysokou teplotou tavenia (Ti, Zr, Hf, Nb, Ta, Mo, W a V) s prídavkom karbidu kremičitého (SiC) ako sekundárnej fázy. Projekt sa zameriava na systematické skúmanie vplyvu pomerov jednotlivých karbidov prechodných kovov a množstva pridávaného SiC na odolnosť materiálov voči oxidácii pri vysokých teplotách v prostredí s vysokým obsahom kyslíka. Očakáva sa, že prítomnosť SiC prispeje k zlepšeniu oxidačnej odolnosti vďaka tvorbe ochrannej vrstvy na povrchu materiálu. Projekt prispeje k hlbšiemu pochopeniu správania sa novovyvinutých HEC keramických materiálov v náročných vysokoteplotných oxidačných podmienkach, ktoré majú potenciál pre použitie v extrémnych konštrukčných aplikáciách.
Superkondenzátory (SC) sú perspektívne zariadenia na ukladanie energie s potenciálom zásadne ovplyvniť široké spektrum priemyselných odvetví. Nové materiály s unikátnymi vlastnosťami, ako sú 2D dichalkogenidy prechodných kovov (TMDs), ponúkajú možnosti na zvýšenie ich energetickej hustoty. Tieto materiály sa vyznačujú veľkou povrchovou plochou a väčšími medzirovinnými vzdialenosťami v dôsledku slabých väzieb medzi atómami. Napriek tomu existuje niekoľko zásadných výziev, ktoré je potrebné vyriešiť pred ich širšou komerčnou implementáciou v oblasti skladovania energie. Patrí sem prekonanie ich nízkej elektrickej vodivosti, zvýšenie dostupnej povrchovej plochy a zlepšenie relatívne slabej cyklickej stability. Projekt bude zameraný na prípravu MoS₂ vrstiev pomocou sulfurizácie a ladenie materiálových vlastností chemickým dopovaním. Cieľom bude modulácia elektrických vlastností MoS₂ začlenením atómov medi alebo niklu do jeho mriežky. Táto veľmi sľubná a málo preskúmaná stratégia umožňuje znížiť elektrický odpor a vytvoriť dodatočné aktívne miesta, čím sa podporí rýchlejšia difúzia iónov a zlepší celkový kapacitný výkon. Pripravené vrstvy MoS₂ dopované Cu a Ni budú charakterizované rôznymi metódami, ako sú elektrické merania, Ramanova spektroskopia, XPS, XRD, GIWAXS, SEM a AFM.
Základné údaje o výskumníkovi
Akademická práca výskumníka sa venuje rozvoju udržateľných a odolných stavebných materiálov so zameraním na samoopravné betónové systémy. Výskumníkovi bolo udelené národné štipendium na vykonávanie pokročilého výskumu udržateľných stavebných materiálov ako hosťujúci vedecký pracovník Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Počas tohto obdobia sa jeho práca zamerala na vývoj samoopravných materiálov s dôrazom na betónové systémy na bakteriálnej báze určené na zvýšenie trvanlivosti konštrukcie po vystavení požiaru. Na tomto základe pokračuje vo svojom výskume na Inštitúte ako postdoktorandský výskumník so zameraním na bakteriálne samoliečiace mechanizmy v betónových štruktúrach, integrované so stratégiami zachytávania a ukladania uhlíka, aby sa zvýšila ich odolnosť a environmentálny výkon. Jeho záujem o udržateľnosť životného prostredia je evidentný v jeho príspevkoch k zachytávaniu oxidu uhličitého, najmä prostredníctvom použitia kovovo-organického rámca (ZIF-8) na adsorpciu CO2, čo je v súlade s jeho prácou na zvyšovaní odolnosti stavebných materiálov a environmentálnych vlastností. Medzi jeho úspechy patrí aj vývoj metód na začlenenie odpadových plastov do betónových kompozitov a zlepšenie ohňovzdorných vlastností stavebných materiálov, čo ďalej podporuje jeho odhodlanie presadzovať ekologické a udržateľné riešenia. Kombináciou experimentálnych metód s výpočtovým modelovaním publikoval svoje zistenia v niekoľkých vysokoúčinných časopisoch, vrátane Scientific Reports, Construction and Building Materials a Journal of Building Engineering.
Zhrnutie projektu
Tento výskum navrhuje vývoj nového multifunkčného betónového kompozitu, ktorý kombinuje adsorpčné schopnosti CO2 ZIF-8 so samoliečivými vlastnosťami biomineralizačných baktérií. Cieľom je zlepšiť environmentálne vlastnosti a trvanlivosť betónu urýchlením prirodzenej karbonatizácie a zvýšením jeho kapacity na sekvestráciu uhlíka. ZIF-8 bude vložený do betónovej matrice, aby pôsobil ako lokalizovaný zásobník CO2, zachytávajúci atmosférický alebo bodový CO2 a koncentrovať ho v blízkosti mikrotrhlín alebo poréznych zón. Súčasne budú inkorporované baktérie vyzrážať uhličitan vápenatý po vystavení vlhkosti a CO2, čím sa uľahčí samoliečenie a ďalšia mineralizácia CO₂. Tento synergický systém využíva fyzickú adsorpciu aj mikrobiálnu mineralizáciu na zvýšenie rýchlosti, rozsahu a trvalosti ukladania uhlíka v betóne. Projekt bude skúmať interakcie medzi ZIF-8 a životaschopnosťou baktérií, optimalizovať formulácie materiálov a hodnotiť výkon prostredníctvom analýzy hĺbky karbonatizácie, mechanického testovania a mikroštrukturálnej charakterizácie. Uskutočnením kontrolovaných experimentov v rôznych podmienkach prostredia bude výskumník merať rozdiely v absorpcii CO2 medzi konvenčným betónom a tým, ktorý sa zvyšuje pomocou samoopravných činidiel. Táto porovnávacia analýza poskytne kritické údaje o výkonnosti a potenciáli stratégií biogénneho vylepšenia. Okrem kvantifikácie sekvestrácie CO2 sa projekt zameriava aj na optimalizáciu procesu karbonizácie. To zahŕňa testovanie rôznych koncentrácií a kombinácií samoliečivých činidiel a ZIF-8 na určenie najúčinnejšej formulácie pre dlhodobú absorpciu CO2. Vyhodnotením zníženia čistých emisií uhlíka spojených s použitím samoopravného činidla a ZIF-8 projekt pomôže určiť jeho životaschopnosť ako udržateľného stavebného materiálu. Očakávaným výsledkom je riešenie prospešné pre životné prostredie, ktoré nielen zlepšuje trvanlivosť betónu, ale tiež aktívne prispieva k zníženiu atmosférického CO2. Tieto zistenia prispievajú k hodnotným poznatkom v oblasti trvalo udržateľných stavebných materiálov a poskytujú praktický návod pre budúce priemyselné aplikácie.
Akademická práca výskumníka sa venuje rozvoju udržateľných a odolných stavebných materiálov so zameraním na samoopravné betónové systémy. Výskumníkovi bolo udelené národné štipendium na vykonávanie pokročilého výskumu udržateľných stavebných materiálov ako hosťujúci vedecký pracovník Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Počas tohto obdobia sa jeho práca zamerala na vývoj samoopravných materiálov s dôrazom na betónové systémy na bakteriálnej báze určené na zvýšenie trvanlivosti konštrukcie po vystavení požiaru. Na tomto základe pokračuje vo svojom výskume na Inštitúte ako postdoktorandský výskumník so zameraním na bakteriálne samoliečiace mechanizmy v betónových štruktúrach, integrované so stratégiami zachytávania a ukladania uhlíka, aby sa zvýšila ich odolnosť a environmentálny výkon. Jeho záujem o udržateľnosť životného prostredia je evidentný v jeho príspevkoch k zachytávaniu oxidu uhličitého, najmä prostredníctvom použitia kovovo-organického rámca (ZIF-8) na adsorpciu CO2, čo je v súlade s jeho prácou na zvyšovaní odolnosti stavebných materiálov a environmentálnych vlastností. Medzi jeho úspechy patrí aj vývoj metód na začlenenie odpadových plastov do betónových kompozitov a zlepšenie ohňovzdorných vlastností stavebných materiálov, čo ďalej podporuje jeho odhodlanie presadzovať ekologické a udržateľné riešenia. Kombináciou experimentálnych metód s výpočtovým modelovaním publikoval svoje zistenia v niekoľkých vysokoúčinných časopisoch, vrátane Scientific Reports, Construction and Building Materials a Journal of Building Engineering.
Zhrnutie projektu
Tento výskum navrhuje vývoj nového multifunkčného betónového kompozitu, ktorý kombinuje adsorpčné schopnosti CO2 ZIF-8 so samoliečivými vlastnosťami biomineralizačných baktérií. Cieľom je zlepšiť environmentálne vlastnosti a trvanlivosť betónu urýchlením prirodzenej karbonatizácie a zvýšením jeho kapacity na sekvestráciu uhlíka. ZIF-8 bude vložený do betónovej matrice, aby pôsobil ako lokalizovaný zásobník CO2, zachytávajúci atmosférický alebo bodový CO2 a koncentrovať ho v blízkosti mikrotrhlín alebo poréznych zón. Súčasne budú inkorporované baktérie vyzrážať uhličitan vápenatý po vystavení vlhkosti a CO2, čím sa uľahčí samoliečenie a ďalšia mineralizácia CO₂. Tento synergický systém využíva fyzickú adsorpciu aj mikrobiálnu mineralizáciu na zvýšenie rýchlosti, rozsahu a trvalosti ukladania uhlíka v betóne. Projekt bude skúmať interakcie medzi ZIF-8 a životaschopnosťou baktérií, optimalizovať formulácie materiálov a hodnotiť výkon prostredníctvom analýzy hĺbky karbonatizácie, mechanického testovania a mikroštrukturálnej charakterizácie. Uskutočnením kontrolovaných experimentov v rôznych podmienkach prostredia bude výskumník merať rozdiely v absorpcii CO2 medzi konvenčným betónom a tým, ktorý sa zvyšuje pomocou samoopravných činidiel. Táto porovnávacia analýza poskytne kritické údaje o výkonnosti a potenciáli stratégií biogénneho vylepšenia. Okrem kvantifikácie sekvestrácie CO2 sa projekt zameriava aj na optimalizáciu procesu karbonizácie. To zahŕňa testovanie rôznych koncentrácií a kombinácií samoliečivých činidiel a ZIF-8 na určenie najúčinnejšej formulácie pre dlhodobú absorpciu CO2. Vyhodnotením zníženia čistých emisií uhlíka spojených s použitím samoopravného činidla a ZIF-8 projekt pomôže určiť jeho životaschopnosť ako udržateľného stavebného materiálu. Očakávaným výsledkom je riešenie prospešné pre životné prostredie, ktoré nielen zlepšuje trvanlivosť betónu, ale tiež aktívne prispieva k zníženiu atmosférického CO2. Tieto zistenia prispievajú k hodnotným poznatkom v oblasti trvalo udržateľných stavebných materiálov a poskytujú praktický návod pre budúce priemyselné aplikácie.
Vysokoteplotné supravodiče (HTS) poskytujú v podstate nulový odpor, čo umožňuje vysoký vstupný prúd. Z cievok vyrobených z HTS drôtov alebo REBCO pások (supravodič vyrobený zo zlúčenín bária,medi a vzácnych zemín) možno generovať veľmi vysoké magnetické polia. Okrem toho, majú HTS materiály vysoká výkonová hustota, ako aj vysokú prúdovú hustotu, čo je optimálne pre magnet malej veľkosti s vysokým magnetickým poľom. Vďaka tomu majú HTS cievky mnoho praktických aplikácií v MRI prístrojoch, NMR, veterných turbínach, fúzii, elektrických motoroch pre letecký priemysel a pohonoch pre zariadenia do vesmíru, ako sú napríklad trysky Applied Field Magneto-Plasma-Dynamic (AF-MPD) pre satelity a budúce kozmické lode. Tradične, trysky AF-MPD používajú medené cievky na generovanie silných elektromagnetických polí na vytláčanie plazmy, aby sa vytvoril vysoký hnací ťah. Nevýhodou použitia medených cievok v týchto motoroch je ich veľká veľkosť a vysoké požiadavky na výkon a chladenie, čo nie je vhodné pre vesmírne misie, pretože cieľom je mať čo najmenšiu hmotnosť vo vesmíre a znížiť požiadavky na potrebný výkon. Preto navrhujeme použitie HTS cievok pri stavbe trysiek AF-MPD, pretože to zmenšuje veľkosť systému a zvyšuje výkon (najmenej 30-krát) a účinnosť takýchto trysiek. Cieľom tohto projektu je navrhnúť takéto HTS cievky pomocou numerickej simulácie s použitím nášho originálneho softvéru. Vlastnosti HTS pások budú určené experimentálne a budú integrované s vyvinutým softvérom. Výsledkom je, že tieto realistické návrhy cievok a jedinečný vyvinutý softvér môžu byť použité pre vesmírne aplikácie, ako aj pre spomínané aplikácie väčších rozmerov v medicíne, energetických zariadeniach, magnetoch s vysokým poľom a elektrickom pohone, ktoré sú dôležité pre pokrok zelených technológií vo svete.
Tento výskum skúma vplyv hrúbky elektromagnetickej stabilizačnej vrstvy na stabilitu filamentovaných supravodivých pások Rare Earth Barium Copper Oxide (REBCO). Prostredníctvom kombinácie experimentálnych meraní a simulácií porovnáva filamentované a nefilamentované pásky na základe pomeru medzi kritickým prúdom celej stabilizovanej pásky a kritickým prúdom v „najslabších miestach" stabilizovanej pásky. Výskum si kladie za cieľ určiť potrebnú hrúbku stabilizačnej vrstvy aby sa predišlo obavám z potenciálneho zničenia pásky pri záťaži v dôsledku nedostatočnej stability a zároveň aby nedošlo k nadmernému zvýšeniu strát v prípade príliš hrubej stabilizačnej vrstvy, s ohľadom na skutočnosť, že vo filamentovaných páskach nemôže prúd obtekať nehomogenity.
Navrhovaný projekt sa zameriava na vývoj a charakterizáciu výkonových tranzistorov na báze ultraširokopásmového polovodiča β-Ga₂O₃, využívajúc technológie epitaxného laterálneho prerastania (ELOG) a šikmého hradla poľovej elektródy (slanted gate field plate). Projekt sa bude venovať optimalizácii ELOG na rôznch substrátoch (zafír, a off-cut zafír) pomocou masiek zo SiNx a SiO2 pripravených technológiou plasma-enhanced chemical vapor deposition (PECVD). Cieľom je zlepšenie kvality epitaxných vrstiev β-Ga₂O₃. V druhej fáze projektu bude navrhnutá a realizovaná výroba MOSFET tranzistorov s použitím optimalizovaných Ga2O3 vrstiev a technológie šikmého hradla poľovej elektródy, s cieľom demonštrovať ich výkonové schopnosti. Projekt sa zároveň zameriava na analýzu prierazného napätia, permitivity dielektrických vrstiev s potenciálom pre využitie v oblasti výkonovej elektroniky. Výsledky budú prezentované na významných vedeckých konferenciách a publikované vo vysokoimpaktovaných vedeckých časopisoch.
Použitie karbidu kremíka (SiC) pri výrobe nových štruktúr pre detekciu žiarenia si v posledných rokoch získava rastúcu pozornosť. Vynikajúce materiálové vlastnosti SiC, ako je široký zakázaný pás, vysoké prierazné napätie a vynikajúca tepelná stabilita, z neho robia ideálny materiál pre rôzne vysoko výkonné a radiačne odolné senzory. Napriek tomu výkon týchto zariadení stále ovplyvňuje viacero kritických faktorov. Kontakty typu kov/polovodič spôsobujú nežiaduci vysoký zvodový prúd, relatívne nízke prierazné napätie a vznik rozptylových centier na rozhraní, ktoré negatívne ovplyvňujú odozvu zariadenia.
Zavedenie izolačnej alebo oxidovej vrstvy medzi elektródu a polovodič sa ukázalo ako efektívny spôsob pre potlačenie týchto problémov. Izolačná vrstva zvýšením bariéry zabraňuje injekcii nosičov náboja zo SiC do kovovej elektródy, čím zabezpečuje vysoké prierazné napätie a nízky zvodový prúd. Na druhej strane, nevhodne navrhnutá izolačná vrstva môže výrazne znížiť detekčnú schopnosť zariadenia v dôsledku rozšírenia detegovaného energetického spektra.
Projekt sa zameriava na depozíciu rôznych oxidových vrstiev, ako sú Y₂O₃, CeO₂ a Ga2O3, na semiepitaxé a vysoko kvalitné epitaxné vrstvy SiC pomocou techniky pulznej laserovej depozície (PLD). Cieľom je optimalizovať kvalitu izolačných vrstiev modifikáciou depozičných parametrov s cieľom dosiahnuť hladké, kryštalické vrstvy s minimálnym výskytom defektov a vysokou difúznou dĺžkou nosičov náboja. Maximalizácia týchto parametrov bude rozhodujúca pre prípravu stabilných heteroštruktúr typu kov/oxid/polovodič, čím sa zabezpečí ich úspešné využitie ako detektorov žiarenia pracujúcich v náročných prevádzkových podmienkach.
Zavedenie izolačnej alebo oxidovej vrstvy medzi elektródu a polovodič sa ukázalo ako efektívny spôsob pre potlačenie týchto problémov. Izolačná vrstva zvýšením bariéry zabraňuje injekcii nosičov náboja zo SiC do kovovej elektródy, čím zabezpečuje vysoké prierazné napätie a nízky zvodový prúd. Na druhej strane, nevhodne navrhnutá izolačná vrstva môže výrazne znížiť detekčnú schopnosť zariadenia v dôsledku rozšírenia detegovaného energetického spektra.
Projekt sa zameriava na depozíciu rôznych oxidových vrstiev, ako sú Y₂O₃, CeO₂ a Ga2O3, na semiepitaxé a vysoko kvalitné epitaxné vrstvy SiC pomocou techniky pulznej laserovej depozície (PLD). Cieľom je optimalizovať kvalitu izolačných vrstiev modifikáciou depozičných parametrov s cieľom dosiahnuť hladké, kryštalické vrstvy s minimálnym výskytom defektov a vysokou difúznou dĺžkou nosičov náboja. Maximalizácia týchto parametrov bude rozhodujúca pre prípravu stabilných heteroštruktúr typu kov/oxid/polovodič, čím sa zabezpečí ich úspešné využitie ako detektorov žiarenia pracujúcich v náročných prevádzkových podmienkach.
